Radimír Kramer

Uplynulý rok je pre Palúdzku pamätným z dvoch príčin. Palúdzka stala sa samostatným cirkevným zborom a vykonala inštaláciu svojho prvého kňaza.

Osamostatnenie sa plánovalo už roku 1948. Na dcérocirkevnom konvente 29. augusta 1948 liptovský senior Ľudovít Šenšel spomenul možnosť osamostatnenia sa niektorých liptovských fílií a zdôraznil, že najlepšie predpoklady k tomu kroku má Palúdzka, a to i pre svoje výhodné položenie, ale hlavne preto, že vrbickosvätomikulášsky zbor, ktorý počíta vyše 6.000 duší, je i po stránke administratívnej i po dušpastierskej ťažko ovládateľný.

 

Dcérocirkevný konvent si návrh hneď i osvojil.

Nakoľko však bolo treba odbremeniť aj cirkevný zbor v Paludzi, seniorálny konvent rozhodol sa pričleniť zo zboru paludzského Bodice a Paučinú Lehotu k Palúdzke. Takto sa utvoril nový zbor,ktorý má do 1.500 duší.

Na konvente 29. mája 1949 došlo i k voľbe prvého farára a zborového dozorcu. Voľba bola temer jednohlasná. Za farára bol zvolený Radimír Kramer a zborového dozorcu palúčanský rodák dr. Peter Štetina.

17. júla došlo i k slávnostnej inštalácii. Predchádzali jej rozlúčkové služby Božie v bývalom matkocirkevnom chráme v Liptovskom Sv. Mikuláši. Za osamostatnenú fíliu povedal rozlúčkový prejav zborový dozorca dr. Peter Štetina a kurátor Michal Paprčka, za matkocirkev jej zborový dozorca. Slovo Božie zvestoval dištriktuálny farár Jozef Juráš. Po službách Božích všetci prítomní v sprievode odišli na inštalačnú slávnosť do Palúdzky.

Pri slávobráne v Palúdzke privítal prichádzajúcich v mene obce jej predseda Martin Paprčka, v mene zboru Michal Paprčka.

Inštalačný akt farára a zborového dozorcu vykonal liptovský senior Ľ. Šenšel. Kázal inštalovaný. Príhovor ku zboru mal dp. biskup dr. Vl. P. Čobrda. Na inštalačnom konvente programovú reč mal zborový dozorca dr. P. Štetina. Krásne vyzdobený chrám tvoril rámec slávnostnej inštalácie.

O dve nedele neskoršie zase hromadne sme šli do Paludze, aby v starom artikulárnom chráme rozlúčili sa fílie Bodice a Paučiná Lehota od svojej matkocirkvi. Dojímavé boli chvíle, keď bodický kurátor br. Nahálka a lehotský kurátor br. Benický lúčil sa s matkou a br. farár Čajka dával svojim fíliám požehnanie, prajúc im Božej milosti v novom kruhu bratov a sestár. Slovo Božie i tu zvestoval dištriktuálny farár J. Juráš.

Matkocirkev s fíliami stretla sa prvý raz v novom celozborovom chráme v Palúdzke 7. augusta na privítacích službách Božích.

Nezostáva teraz už nič, len prosiť slovami inštalujúceho liptovského seniora: Hospodine zachovávejž již, Hospodine dávej již šťastný prospěch.

R. Kramer